DHL od 6. septembra 2026 zdvojnásobila počet pravidelných nákladných letov z Letiska M. R. Štefánika — z 10 na 20 týždenne. Kto by z toho odvodil, že sa cez Bratislavu prepraví dvakrát toľko tovaru, by sa mýlil. Za prvých osem mesiacov roka 2026 letisko odbavilo 14 022 ton leteckého nákladu, medziročne o 16 percent viac. Vysvetlenie je jednoduché: nová linka do Bruselu lieta na menšom type lietadla než zabehnutá linka do Lipska, a hlavným cieľom rozšírenia nie je objem, ale frekvencia a rozloženie rizika medzi viacero uzlov.
V skratke
- DHL zvýšila počet nákladných letov z Bratislavy z 10 na 20 týždenne: linka do Lipska narástla z 10 na 12 letov, pribudlo 8 nových letov do Bruselu.
- Napriek zdvojnásobeniu frekvencií vzrástol objem nákladu len o 16 percent — 14 022 ton za január až august 2026.
- Najvýznamnejší prepravca na BTS, European Air Transport Leipzig, zabezpečuje 83 percent celkového objemu leteckého nákladu na letisku.
Prečo pribudli lety, a nie tony
Na prvý pohľad by zdvojnásobenie frekvencií malo znamenať aj zdvojnásobenie prepraveného tovaru. V leteckom cargu to ale tak nefunguje — rozhoduje kombinácia typu lietadla a počtu rotácií, nie iba počet letov. Zavedená linka do Lipska naďalej využíva Boeing 757 a Airbus A300, teda stroje s výrazne väčšou nosnosťou. Na novom spojení s Bruselom však DHL nasadzuje Boeing 737-800BCF. Skratka BCF znamená Boeing Converted Freighter — ide o pôvodne osobné lietadlo, ktoré prešlo prestavbou na nákladnú verziu: z kabíny zmizli sedadlá a interiér nahradila nákladová paluba. Takto prestavané stroje majú podstatne menšiu kapacitu než veľký A300, a preto osem nových letov do Bruselu pridalo do systému menej ton, než by sa dalo čakať z holého počtu rotácií. Nárast objemu o 16 percent pri zdvojnásobenom počte letov teda nie je rozpor — je to priamy dôsledok toho, že pribudla iná kategória lietadla.
Lipsko verzus Brusel: dve odlišné linky
Obe linky slúžia rovnakému účelu — preprave zásielok v sieti DHL Express — no fungujú inak, čo dokumentuje aj harmonogram letov.
| Parameter | Linka Lipsko | Linka Brusel |
|---|---|---|
| Letov týždenne | 12 (predtým 10) | 8 nových letov |
| Typ lietadla | Boeing 757, Airbus A300 | Boeing 737-800BCF |
| Dni prevádzky | rozšírené v rámci existujúceho rozvrhu | odlety ut, st, št, pi (v noci); prílety ut, st, št, ne |
| Charakter prevádzky | hlavný európsky uzol DHL | diverzifikačný uzol, materiál z Rakúska, Maďarska a Česka |
Čo znamená nočná prevádzka a prečo lietajú náhradné diely
Odlety do Bruselu sú naplánované v nočných hodinách v utorky, stredy, štvrtky a piatky, prílety späť do Bratislavy potom v utorky, stredy, štvrtky a nedele. Nočné okná nie sú náhodné — v expresnej preprave je cieľom, aby zásielka odletela po uzávierke večerného zberu a doletela do triediaceho centra ešte pred ránom, keď sa balíky prekladajú na nadväzné linky do cieľových krajín. Preto sa nákladné lety sústreďujú do noci, zatiaľ čo osobná doprava beží cez deň.
Tovar, ktorý sa takto prepravuje, sú podľa letiska najčastejšie rôzne typy náhradných dielov. Má to logiku: náhradný diel typicky nie je súčasťou pravidelnej zásoby, ale objednáva sa až vo chvíli poruchy — vo výrobnej linke, v dopravnom prostriedku alebo v zdravotníckej technike. V takej situácii sa počíta v hodinách, nie v dňoch, a kamiónová preprava naprieč Európou by bola príliš pomalá. Letecká sieť dokáže diel dopraviť cez noc, čo pri kritickom výpadku ušetrí podstatne viac, než koľko stojí letecká preprava navyše.
Prečo Bratislava a prečo práve teraz
Rozšírenie zapadá do širšej stratégie DHL. Hlavným európskym leteckým uzlom spoločnosti zostáva nemecké Lipsko, no pridaním Bruselu si firma vytvára ďalší uzol a rozkladá prevádzku medzi viaceré letiská. To znižuje závislosť od jedného miesta — ak sa v Lipsku nahromadí meškanie, časť objemu môže prejsť cez alternatívnu trasu. Bratislavská linka do Bruselu navyše nezbiera náklad iba zo Slovenska, ale aj z Rakúska, Maďarska a Česka, čím sa BTS stáva regionálnym zberným bodom pre stredoeurópsky trh.
Na tom, že si DHL vybrala práve Bratislavu, má podiel aj nákladová stránka veci — bratislavské letisko si za pristátie účtuje menej než Košice, čo spolu s polohou na križovatke troch hraníc robí z BTS logisticky aj nákladovo výhodnú voľbu pre regionálnu nákladnú prevádzku. Najvýznamnejším nákladným prepravcom na letisku ostáva spoločnosť European Air Transport Leipzig, ktorá zabezpečuje 83 percent celkového objemu leteckého nákladu; DHL si od nej letecké prepravné služby objednáva. „Zavedenie pravidelného leteckého spojenia medzi Bratislavou a Bruselom je dôležitým krokom v ďalšom rozvoji našej európskej siete. Nová linka nám umožní ešte efektívnejšie prepájať Slovensko s kľúčovými logistickými centrami DHL a prinášať našim zákazníkom vyššiu flexibilitu, spoľahlivosť a kvalitu expresných prepravných služieb,“ uviedla Daniela Mišurová, Country Manager DHL Express Slovensko.
Cargo popri rekordnej osobnej doprave
Rast nákladnej dopravy sa odohráva v roku, ktorý je pre bratislavské letisko rekordný aj v osobnej doprave — v auguste 2026 odbavilo 625 742 cestujúcich, medziročne o 76 percent viac, čo bol historicky najsilnejší mesiac. Hranicu troch miliónov cestujúcich za rok letisko prekonalo po prvý raz vo svojej 75-ročnej histórii už 24. augusta 2026; podrobnosti sme rozobrali v článku o augustovom rekorde letiska. Aktuálne odlety a prílety osobných liniek nájdete v letovom poriadku, prehľad miest, kam sa z Bratislavy lieta, v sekcii destinácie, ďalšie správy z prevádzky sledujeme priebežne medzi novinkami a širší kontext ponúka história letiska.
