Lietadlo vzlietne z Londýna, mieri do New Yorku, a niekoľko hodín letí tisíce kilometrov nad oceánom – bez toho, aby ho videl akýkoľvek radar na Zemi. A napriek tomu sa presne vie, kde sa nachádza, v akej výške, rýchlosti a kedy pristane.
Ako je to možné?

Nie, nie je to kúzlo ani slepá dôvera v GPS. Je to dokonale prepracovaný systém navigácie, plánovania a komunikácie, ktorý funguje ako neviditeľná diaľnica nad Atlantikom.

1. Radar končí nad pevninou

Radar, ktorý používajú dispečeri, funguje len do určitej vzdialenosti od letiska – väčšinou do 300 – 400 km.
Keď lietadlo opustí pevninu a letí nad oceánom, už nie je v dosahu bežného pozemného radaru.

Čo teda nahrádza radar?

• Satelitná navigácia (GPS) – pre určenie polohy,
• ADS-C a CPDLC – digitálne komunikačné protokoly,
• a hlavne štruktúrovaný plán a predvídateľné koridory, tzv. NAT tracks.

2. Čo sú to NAT tracks – neviditeľné letecké diaľnice

NAT = North Atlantic Tracks – denné letecké koridory medzi Európou a Severnou Amerikou.
Tieto koridory sa každý deň menia podľa:

• vetra,
• počasia,
• letovej premávky.

Príklad: ak fúka silný jet stream zo západu na východ, lietadlá smerom do Európy poletia nižšie a rýchlejšie, zatiaľ čo opačným smerom sa budú vetru vyhýbať.

Každé lietadlo má prideľený svoj konkrétny NAT track, výšku a čas vstupu do sektora, ktoré musí presne dodržať.

3. Ako dispečeri sledujú lietadlá bez radaru?

• Lietadlo každých 10 až 30 minút posiela pozíciu, výšku a rýchlosť cez satelit (ADS-C).
• Komunikácia medzi pilotom a dispečerom prebieha digitálne (CPDLC) alebo cez HF rádio (High Frequency).
• Let je monitorovaný cez Oceánske kontrolné centrá (napr. Shanwick, Gander).

Všetko funguje ako dlho dopredu naprogramovaný „konvoj“, kde má každé lietadlo svoj čas, výšku a smer.
Odchýlky sú zakázané – bez výslovného povolenia.

4. Čo ak sa niečo pokazí nad oceánom?

Piloti majú presné postupy, ako:

• zmeniť výšku (napr. pri poruche motora alebo kabínového tlaku),
• odbočiť z trasy – ale vždy po automatickom oznámení cez ADS-C,
• vykonať núdzové pristátie na najbližšom ostrove alebo vojenskom letisku (napr. Azory, Gander).

Celý oceánsky priestor je rozdelený na sektory, ktoré sa spravujú ako letecké puzzle – a každý pohyb mimo plán je okamžite zaznamenaný.

5. Moderná éra – konečne aj radar nad oceánom?

Áno! Vďaka satelitom s ADS-B technológiou (napr. systém Aireon) je dnes možné:

• sledujúce lietadlá v reálnom čase, aj nad oceánom,
• zlepšiť bezpečnosť a znížiť rozostupy medzi lietadlami,
• optimalizovať trasy a šetriť palivo.

Od roku 2019 sú tieto satelitné systémy aktívne, a postupne sa z oceánu stáva plnohodnotný radarový priestor.

Zhrnutie: aj bez radaru vedia presne, kde ste

Lietadlo nad Atlantikom nie je stratené v modrej prázdnote. Je to súčasť dokonale načasovaného systému, kde:

• každý let má svoj plán, výšku, minútu a kurz,
• každý odklon je monitorovaný,
• a vďaka satelitom je všetko čoraz presnejšie.

Takže keď ste 3 hodiny nad oceánom bez signálu na mobile – verte, že dispečeri presne vedia, kde ste.
Aj bez radaru. Aj bez Google Maps.